ERASMUS Špeciál: Prečo a ako náš vzťah prežil Erasmus (očami toho, ktorý ostal doma)

Tak, pýtali ste sa ma to viacerí. Ako zvládnuť Erasmus a ostať vo vzťahu? Je to vôbec možné? Nebála si sa? A priateľ ťa pustil? Dovoľte mi teda hneď na úvod povedať, že…

Erasmus bol mojou najlepšou životnou skúsenosťou, neľutujem ani na sekundu, že som šla, a naozaj sa to dá zvládnuť aj vo vzťahu. Mala som isté pochybnosti o tom, že to zvládnem emocionálne, ale verila som, že náš vzťah je už dosť pevný na to, aby túto chvíľku zvládol. A verte mi, tých pár mesiacov naozaj ubehne nesmierne rýchlo! No aby to nebolo len o mojich táraninách a motivačných prednesoch o tom, že Erasmus má oveľa viac výhod ako nevýhod, že sa netreba báť jazykovej bariéry a že dostať sa naň nie je až tak ťažké, rozhodla som sa vyspovedať svojho priateľa. Nech vám on povie, či to stálo za to kysnúť doma nechať ma ísť za svojím snom a či to nášmu vzťahu ublížilo.

Na úvod vám ho ale trochu predstavím.12108214_10203540721837013_7970739355602426831_n.jpg

Volá sa Peťo, má 20 rokov, nastupuje na vysokú školu, veľa rozpráva a miluje psov a ľudí (ani neviem, ktoré z toho viac). Obaja sme veriaci a na tomto staviame náš vzťah (a celé naše životy, in fact). Chodíme spolu viac ako dva roky a už sa ma nikdy nezbaví a veríme v happy ending.

Takže po tomto emocionálnom vstupe si užite rozhovor.


Akou skúsenosťou bol podľa teba Erasmus pre náš vzťah?

Najprv strašidelnou, zdalo sa to tak dlhé a zložité.. Nakoniec to bolo veľmi dobré, mohol som sa venovať rodine a kamarátom, ty si spoznala nový svet, naučila sa starať sa o seba (niežeby si to nevedela, len vždy sa je čo učiť :D, pozn.prekl.:netuším, čo tým myslí! Pche! ), naučili sme sa komunikovať a vychádzať aj v prípade nedostatku času a o to viac sme sa mohli tešiť na seba keď sa stretneme. Podľa mňa nás to posilnilo a ukázalo nám, že láska hory prenáša.

Ako podľa teba vplýval na mňa?

Tak bola si s rôznymi ľuďmi a spoznávala si život v rôznych krajinách, naučila si sa viac variť a vybavovať veci aj keď ani len nevieš, čo ti hovoria; podľa mňa to pre teba bol splnený sen, zároveň si bola trochu smutná, že sme boli od seba. Zatiaľ nevnímam, žeby si sa zmenila, si viac organizačná a sleduješ viac produktívnych videí na YouTube a tak, nielen makeup a fashion. (pozn.prekl.:Vraj podľa neho toto aspoň má zmysel. Ale keď mne ten tutorial na winged liner od NikkieTutorials zachránil oči pred otravou farbou!)

Ako moje odcestovanie ovplyvnilo teba a tvoj život?

V podstate sa toho až tak veľa nezmenilo, keďže sme si stále volali a písali a tak, ale mal som viac času na rodinu, na učenie, síce sme trávili veľa času na telefóne a internete, ale nemusel som nikam cestovať a stresovať sa autobusmi a pod. (pozn.prekl.:Peťo býva vo vedľajšej dedine, a tak v prípadoch, kedy sa nám nezhodovali rozvrhy, musel riešiť, ktorým autobusom príde a odíde).

Povedal by si, že sme Erasmus zvládli?

Jednoznačne, sme hviezdy.

Prečo si myslíš, že sme ho zvládli?

Lebo aj keď možno sme sa zmenili, predsa nás to nerozdelilo a aj keď sa diali rôzne zlé veci (napr. keď sme sa hádali a nebola proste možnosť ťa objať alebo keď sme nevedeli byť natoľko v kontakte, ako by sme chceli, a potom vznikala nervozita), vždy sme to zvládli a dali dokopy, uzmierili sa, pomohli si. Určite nám pomohlo, že sa veľmi ľúbime a rozhodli sme sa byť spolu a podľa toho sme sa aj modlili.

Ako si myslíš, že sme ho zvládli (akým spôsobom sme to dokázali, ktorá z vecí, ktorú sme spolu robili, najviac dopomohla k udržaniu vzťahu)?

Láska, modlitba, komunikácia. Občas aj potreba povedať, že teraz od teba chcem mať pokoj a ozvem sa neskôr – čas na vychladnutie (po hádke) alebo jednoduchý oddych (pozn.prekl: naozaj, muži ho potrebujú. Alebo iba ja hučím viac ako priemerná žena?) a potom opäť komunikácia.

Myslíš, že vzťah sme len udržali (t.j. stagnoval) alebo že sa vyvíjal naďalej?

Podľa mňa pracoval a posúval sa ďalej počas tých týždňov. Možno nie tak rýchlo ako by sa hýbal keby sme boli tu, možno by to tu bolo ešte pomalšie. Ťažko povedať, ale určite nie sme tam, kde sme boli pred odchodom.

Je podľa teba možné mať vzťah na diaľku, najmä ak je to Erasmus (čiže skúsenosť zaberajúca veľa času a myšlienok a prinášajúca neustále nové vnemy a podnety)? Je možné, aby takýto vzťah prekvital?

Je to možné a je dôležité podotknúť, že to nie je trvalo vzťah na diaľku, ale len na určitý čas. Vzťah na diaľku je zložitý, pretože tí ľudia sa vidia len občas a majú obmedzené možnosti, ale pri takomto pobyte všetci vedia, kedy sa to skončí, kedy znova uvidia toho druhého a už je dôležité len prežiť ten čas, snažiť sa venovať sa tomu druhému aj naďalej a snažiť sa, aby pokračovala komunikácia a aj celý vzťah ďalej.

Odporučil by si iným párom, aby sa do toho vrhli tiež?

Áno, ale nie bezhlavo.

Čo bolo hlavnou pohnútkou, že si ma 1.pustil / 2.povzbudil k odchodu / 3.poslal preč (a ktoré z tých troch to bolo)?

Pustil, to nie, veď nemám prečo ťa držať pri sebe, poslať preč, to tiež nie, lebo to by znamenalo, že som sa ťa chcel zbaviť na ten polrok :D. Povzbudil som ťa k tomu, aby si si išla splniť svoj sen a videla Španielsko, aby si myslela aj na seba a nevzdávala sa svojich snov 🙂


A čo ty? Tiež stojíš pred rozhodnutím, pred ktorým sme stáli minulý rok my? Alebo sa ešte len rozhoduješ vôbec prihlásiť sa? Neboj sa zanechať mi komentár alebo správu na mojom facebooku tu, a ak môžem, rada ti poradím. 🙂

Nech sa však rozhodneš akokoľvek, uisti sa o dvoch veciach.

1. Názory a city tvojho partnera budeš brať do úvahy, nerob vo vzťahu sebecké rozhodnutia – vzťah (a tiež manželstvo) nie je pre teba.

2. Ubezpeč sa, že ak si tvoj partner tvoj odchod neželá, či je to naozaj iba jeho vlastná neistota ostať sám, či sú to pochybnosti o vás ako o páre, alebo či si jednoducho nechce skomplikovať život pre naplnenie tvojej túžby – lebo ak je to tá tretia možnosť, ver tomu, že sa nájde ešte tisíc situácií, kde podobná obeť bude potrebná. Think about it.

 

Reklamy

7 comments

    • Ďakujeme. Myslím, že vzhľadom na to, čím všetkým vzťahy prejdú – smrť, deti, rodičovstvo – polrok oddelenia, fyzického, psychického či emocionálneho raz nastane. Brali sme to ako mini prípravu 😉
      Ver v svoj vzťah. A dôveruj láske.

      Like

  1. Ráda čtu, že jste to zvládli (a ještě se tím posunuli dál). Nás s přítelem teď taky čeká odloučení. Sice se mi bude na víkendy vracet domů, ale zase to bude delší – 10 měsíců až dva roky. Trochu se bojím, protože jsem zvyklá, že kdykoliv je mi smutno nebo se mi třeba zdá ošklivý sen, on je tu se mnou a utiší mě. Ale věřím, že i my to zvládneme. A co pro nás budou dva roky za dvacet let? 🙂

    Liked by 1 person

    • Ahoj, ďakujem za komentár. 🙂 Áno, ozaj nás to posilnilo. A vieš čo, ja som tiež taká, že som zvyknutá na to, že kedykoľvek je tu. Ale trochu ma to naučilo dvom veciam. Prvá, že skype je dobrá vec 😀 A druhá, že niektoré veci zvládnem sama, aj keď som sa o ne doteraz sama nepokúšala. Je to veľmi empowering! Pretože teraz viem, že s niektorými myšlienkami sa vysporiadam aj sama, už to nie je o tom, že ho potrebujem na utišovanie, ale o tom, že ho tam jednoducho chcem mať, pretože mu dôverujem a pretože mu aj tú-ktorú myšlienku chcem obnažiť, aby ma spoznal o kúsok viac. 🙂
      A ako vravíš, v perspektíve celého života sú rôčik-dva málinko 🙂

      Like

Komentovať

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s