Kruhy na stene

Keď som bola malá, veľa som si predstavovala. Celé hodiny som len čumela do blba alebo sa monotónne hojdala na posteli, mysľou v krajinách snáď ani neexistujúcich. Aj vďaka tomu som bola kedysi veľmi dobrá v opisných slohoch. A koľko som ich napísala – aj pre spolužiakov! Bola som taký bádateľ, napriek tomu, že som necestovala.

Prednedávnom som si spomenula na jednu konkrétnu predstavu. Táto nebola o mieste. Pravidelne som si ju vedela vykúzliť a úplne jasne ju vidieť, vždy pred zaspatím. Poznáte ten takmer nepríjemný pocit, keď sa pozriete do slnka a potom zavriete oči a vidíte nielen otlačok slnka, ale aj miriády hviezd, poletujúcich a padajúcich, obklopených kruhmi, štvorcami, kvetmi rôznych farieb; niektoré sú biele, iné žlté ako vianočné svetielka, a mnohé farebné, takých farieb, aké bežne nevidíte? Akoby ste vtedy videli očami, o ktorých ani neviete, že ich máte?

Takéto kruhy som si kedysi predstavovala na stene pri mojej posteli. A tie kruhy sa postupne hýbali, zväčšovali, zmenšovali, ukolísavali ma, až som bola veľmi unavená a ľahko sa mi zaspávalo. Z času na čas sa ale tie kruhy pohli prudšie, než malé zaspávajúce dievčatko očakávalo od svojej vlastnej fantázie, a preľakla som sa. (Ako keď sa vám sníva, že zakopnete, a naozaj podskočíte na posteli.) No striasla som strach a vrátila sa ku svojim kruhom.

Nedbala som, že som sa zľakla. Nedbala som, že ma podrazilo vlastné podvedomie, rozbúchalo sa mi srdce alebo niečo nešlo podľa mojich predstáv (doslova). Začala som opäť.

Chcela by som sa vrátiť k tejto mojej detskej odvahe a zvedavosti. Takmer ako v hororoch – pohnúť sa ďalej, aj keď niekde zaškrípu dvere. Pretože život nebude podľa mojich predstáv, ale to ma predsa nezastaví od žitia.

Som zvedavá, aké kruhy sa ešte namaľujú na moju stenu. Dnes by ma tie kruhy asi už strašili – som dospelá a to je aj podľa malého princa zlé. No skúsim urobiť krok späť a byť odvážna. A potom s touto odvahou urobiť krok vpred a byť zvedavá.


Byť ako títo maličkí. Veď im patrí Božie kráľovstvo.

Reklamy

2 comments

    • Ahoj, ďakujem za komentár. 🙂
      Pravdu povediac ani ja. Vyhovuje mi byť dospelá, vo vzťahu, variť, nakupovať a podobne. Ale niektoré vlastnosti si chcem nanovo osvojiť, lebo verím, že mi môžu ponúknuť krajší zážitok zo života. Napríklad odvahu. Alebo zvedavosť. 🙂

      Like

Komentovať

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s