Ako som sa vyrovnala s mamkinou smrťou | Časť tretia: Čo môžeš prakticky spraviť?

Toto je tretí článok zo série Ako som sa vyrovnala s mamkinou smrťou. Pre úvodnú časť, kde prehováram priamo k tebe, ak si stratil blízku osobu, klikni sem. Pre druhú časť o tom, čo sa stalo, ako som to prežívala a ako mi je dnes klikni tu.

Toto je jedna z foriem, akou som sa s tým vyrovnávala ja – vypísať sa. Bolo to zadanie do školy.

V prípade, že sám netrúchliš, no poznáš človeka, ktorý niekoho stratil a chcel by si mu pomôcť, Ráchel Bícová začiatkom novembra 2016 napísala veľmi kvalitný článok s názvom 9 mýtů o zármutku, ktorý určite odporúčam. Okrem pravdivých a praktických informácií tam nájdeš odporúčanie na knihu a webstránku s ďalšími materiálmi.

V tomto príspevku chcem ale byť veľmi konkrétna a praktická, tak verím, že týchto niekoľko rád ti pomôže.


  1. Poriadne sa vyplač. Hystericky, hlboko, až z toho bolí tvár, hrudník aj oči.
  2. Zavolaj blízkej osobe. Môžeš do telefónu plakať, kričať, alebo len byť ticho. Hovoriť o stratenej osobe ale tiež o niečom diametrálne odlišnom. Hlavne maj niekoho na druhej strane linky. Mne to pomohlo.
  3. Nechoď do školy ani do práce. Ostaň niekoľko dní doma a procesuj. Ak môžeš, nerob to celé sám.
  4. Hovor nie povinnostiam navyše. Nájde sa iná dobrovoľná duša.
  5. Zapni si seriál Priatelia a neboj sa vlastného smiechu.
  6. Zapni si Ellen De Generes. Fakt, smiech nie je hriech.
  7. Vymeň si obliečky za čerstvo vypraté, navar si čaj a čítaj si nejakú knihu.
  8. Píš si do denníka (môže to byť hocaký zdrap papieru, ja ich mám desiatky). Napíš, čo presne ťa trápi, čo ti chýba, prečo cítiš, čo cítiš. Ak môžeš, opíš svoje pocity presne.
  9. Daj ľuďom vedieť, ak potrebuješ pomoc. 99% tých “keby niečo, som tu pre teba” nie sú úprimné, ale ty sám vieš, koho pomoc prijmeš. Ozvi sa tej osobe.
  10. Neboj sa spomienok na tú osobu. Radšej si odžiť pár dní v bolesti než mať tie spomienky nečakane pred sebou v každodenných situáciách. Nájdi si tiché miesto a spomínaj. Slzy aj smiech sú povolené.
  11. Ak si pri nejakej situácii spomenieš na chýbajúcu osobu, alebo máš déja vú či ti jednoducho pri nejakom probléme chýba práve rada tejto osoby, povedz nahlas: Chýbaš mi. Časom sa pri tom budeš môcť aj pousmiať.
  12. Pi dostatok vody, jedz kvalitné jedlo, spi poriadne. Ani náhodou nebude tvoja duša v poriadku ak kašleš aj na svoje telo.
  13. Horúca sprcha. Ak sa ti už nechce rozmýšľať, vlez do sprchy a premyslene konaj každý krok. Šampón. S masážou hlavy. Kondicionér. Peeling. Holenie. Peeling tváre. Zmyť kondicionér, naniesť masku. Voňavý olej na telo. Zmyť masku a naniesť krém. Sústredenie sa na malé, rutinné akcie pomôže odbúrať tlak.
  14. Slnko je tvoj priateľ. Choď do lesa, k moru, k jazeru, na hory či hoci len do mestkého parku a nasávaj slnko.
  15. Počúvaj hudbu. Neboj sa vynechať piesne, ktoré ti ubližujú. Neznamená to, že nechceš už spomínať na toho, koho ti pripomínajú, iba odmietaš bolesť, ktorú by ti naozaj nikto neprial.
  16. Buď pripravený na náhly nával bolesti. Maj kúpený seriál, vytvorený playlist, vreckovky, čokoládu, priateľa na rýchlom vytáčaní a odvahu. Prejde to. Prejde to.
  17. Dýchaj. Pomaly. Hlboko.
  18. Modli sa a čítaj si Bibliu. Tieto verše prehovárali ku mne veľmi špecificky tesne po maminej smrti.
  19. Plyšáky a huňaté vankúše sa nikdy nebudú sťažovať, že už nemôžu dýchať. Maj ich teda po ruke a vymačkaj ich. Mne pomohol môj Psík počas návalov plaču.
  20. Nespi v úplnej tme. Zadováž si vianočné svetielka a maj ich schované niekde v izbe. V noci ťa tak nebudú tie spomienky strašiť, iba navštevovať.
  21. Varenie či pečenie budú fungovať ako tá rutina. Odbúrajú nadbytok stresu.
  22. Zjedz to 🙂
  23. Dnes. Dnes si tu a len dnešok vieš prežiť dnes – ani včerajšok a ani zajtrajšok. Neboj sa toho, ako zvládneš budúci týždeň, sústreď sa na dnešok.
  24. Napíš si zoznam svojich silných stránok. Opýtaj sa ľudí, ktorí ťa poznajú, na ich názor. Mňa veľmi povzbudil zoznam, ktorý som kedysi dostala na jednej víkendovke, kde každý napísal o mne niečo milé. A hoci slová “wow, si silná” ma nútili prekrúcať očami plnými sĺz, napokon som tomu uverila a pomohlo mi to. Áno, som silná. Môžeš byť aj ty.
  25. To, čo je pre teba najdôležitejšie, urob ako prvé.
  26. Choď medzi ľudí. Nemusíš sa do ničoho zapájať, len buď v prítomnosti iných – kľudne iba v kaviarni alebo na lavičke či v kostole.
  27. Ak si vysokoškolák, choď na Erasmus. Vypadni na pol roka a sústreď sa len na seba.
  28. Pozeraj sa na fotky ľudí, ktorých máš rád. Môžu to byť aj fotky stratenej osoby. Nebráň slzám.
  29. Čokoláda je super.
  30. Alkohol nič nevyrieši, no niekedy je to točenie hlavy a nadnesený pocit príjemný. Pi, len ak máš 18 a v spoločnosti ľudí. Ak si sám, maj len niečo ľahké a ubezpeč sa, že tvoji blízki vedia, kde si a aj čo robíš. Mne pomohlo dať si víno, zapnúť si Rock Solid na Spotify a tváriť sa, že viem bubnovať.
  31. Tvoj zbor, pastor, kňaz či spoločenstvo sú tu pre teba, aj keď si to nemyslíš. Choď za nimi.
  32. Rozbi pohár. Kúp tie lacné z Tesca a všetky ich obi o stenu.
  33. Rob veci, ktoré ti dajú pocit progresu. Odpíš na email, vypoznámkuj kapitolu, pretrieď si Facebook, uprac skriňu, zorganizuj šatník, ukonči ďalší stage na Duolingo.
  34. Predstavuj si človeka, ktorý ti chýba. Nech si pamätáš každý detail. Kľudne s ním hovor. Nie je to divné. Časom to aj prestane, to nutkanie domýšľať si ho. Ostane len pocit, dobrý pocit, že si ho/ju poznal. 🙂
  35. Vráť sa k nejakému hobby. Pre mňa to bol spev a písanie.
  36. Choď do fitka. Vybehaj to (alebo vymláť či vycykluj!)
  37. Ak máš chuť plakať a si práve von, neboj sa ukončiť stretnutie. Tvoja bolesť je prioritná až dovtedy, kým ti neprestane brániť v bežnom fungovaní.
  38. Ak sa ti chce plakať, zapni si smutné piesne.
  39. Nájdi si rutinu, ktorej sa budeš držať. Pravidelné činnosti prinášajú pokoj a usporiadanosť uprostred chaosu.
  40. Urob niečo spontánne. Hoci len iná trasa do školy prinesie istú útechu.
  41. Ver tomu, že si v procese, ktorý je normálny. Nie je to bod, v ktorom si sa zasekol, je to cesta, po ktorej môžeš kráčať vpred. Vpred je jediný smer.
  42. Zatancuj si.
  43. Rozprávaj sa so sebou. Opýtaj sa sám seba, ako sa máš, a odpovedz si. Pomôže to usporiadať si myšlienky a vidieť vlastný progres v čase.
  44. Zoznám sa s niekým novým. Prinesie to nový začiatok a tiež sa sústredíš na budovanie, nie na ľútosť nad stratou. Pridaj sa k speváckemu zboru či pomôž nejakému stratenému študentovi na tvojej fakulte. Ak máte sieť pre Erasmus ľudí (ESN) alebo AISEC, je to super miesto na zoznamovanie sa. (Alebo rovno na ten Erasmus choď, fakt)
  45. Cestuj. Kľudne choď sám a užívaj si všetko čo vidíš. Alebo choď s niekým a využite všetko, čo tá destinácia ponúka – kultúra, história, prehliadky, ochutnávky, všetky takéto podujatia majú veľakrát aj študentské vstupy.
  46. Napíš si 25 vecí, ktoré sú na živote dobré. Zakrúžkuj tie, ktoré sú pre teba výnimočné.
  47. Napíš si 5 kariérnych cieľov, ktoré chceš v živote dosiahnuť. A začni na nich pracovať.
  48. Ja som našla pokoj v plánovaní a produktivite. Snažím sa mať produktívnu dennú rutinu (aj raňajky, aj stíšenie, aj meditácia, aj cvičenie, aj čítanie atď. Všetko “budovateľské”). No netreba sa preplánovať.
  49. Choď na koncert. Vo väčších mestách je ich veľa, ktoré sú free entry  alebo majú vstupné za smiešne ceny. A tá slovenská hudba nie je tak zlá, ak vieš, kam ísť.
  50. Spánok je fajn vec, hoci dvojsečná. Keď spíš, oddychuješ a tiež sa zbytočne netrápiš. Neupadni však do klamného dojmu, že keď sa zobudíš, všetko bude dobré. Všetko nebude. Ale ty budeš mať viac síl. Prebdené noci mne nepomáhajú tak ako tie prespaté.
  51. BONUS: Nezabúdaj, dnes stačí urobiť jeden krok. Naraz urobíš aj tak iba jeden. Potom druhý. A ďalší…

Tento článok je nateraz posledným zo série o tom, ako som prekonala mamkinu smrť. Dúfam, že priniesla aspoň trochu súcitu a útechy alebo pomohla porozumieť tomu, čím si zarmútený človek prechádza. Ak poznáš niekoho, komu by séria mohla pomôcť, môžeš mu ju preposlať a nezabudni, že mi môžeš kedykoľvek napísať cez kontaktný formulár či priamo na môj mail. Oba nájdeš v hornej lište pod názvom Kontakt. Pokiaľ táto séria načala debatu medzi tebou a tvojimi priateľmi, máte otázky alebo sa jednoducho chcete podeliť o svoju skúsenosť, môj inbox je otvorený aj pre takúto poštu.

Reklamy

8 comments

  1. Velice praktický a se zkušeností sestavený seznam. Byla bych jen velice opatrná s tím alkoholem. Jednorázově to nevadí, ale při pravidelném pití na smutek v mozku zakoření rovnice alkohol=úleva a tím na něm vzniká velice rychle závislost nejen fyzická, ale i psychická.
    A ještě jeden můj oblíbený biblický verš o zármutku a trápení vůbec – Hospodin je blízko těm, kdo mají zkroušené srdce. Zachraňuje ty, kdo mají zdeptaného ducha. (Žalm 34).
    Přeji hodně sil. Když zemře někdo blízký, kousek té bolesti je napořád. Zároveň nám napořád zůstávají i ty dobré věci, které jsme s tím člověkem prožili.

    Like

    • Rachel, ďakujem za komentár.
      Súhlasím, s tým alkoholom treba opatrne, síce víno srdce rozveseľuje, no byť jeho otrokom veselé nie je. Ďakujem, že si mi to pripomenula 🙂 si múdra žena a veľmi si tvoju prítomnosť na mojom blogu vážim!
      Ten verš mám rada. Tuším ho aj mám v zozname na tumblr, nie som si istá. Ale v žalmoch som našla útechu, pretože ich autori si prechádzali všetkými životnými situáciami.
      Ďakujem aj za krásne prianie. Bolesť síce ostáva, ale dá sa s ňou žiť a verím, že je súčasťou života na Zemi. Zároveň mám nádej, že každá slza raz uschne a raz nebude bolesti ani žiaľu. 💛

      Like

  2. Díky za to, že jsem si mohla přečíst pocity člověka, který prožíval podobné období – ztráty blízkého. Nemám přátele, proto je fajn, když si můžu přečíst, jak na tom byl někdo jiný. Mám rodinu a mám pro koho žít, ale ti, kdo jsou sami na ztrátu blízkého, ti to musí prožívat daleko hůř. A když nemají možnost internetu, nebo jiného sdílení, tak chápu, že je to pro ně i neúnosné. Pěkně je napsáno, co všechno autorka článku ví, protože to sama zažila. Sdílení a spoluprožívání podobného je úleva pro ostatní, kteří zažívají stejnou situaci.Díky Timi, že Tě napadlo podělit se. Petra

    Liked by 1 person

    • Ahoj Petra, ďakujem za krásny komentár. To bol aj môj cieľ, trocu priblížiť ľuďom, aké to je… Tiež často myslím na ľudí, ktorí nemajú blízkych a veľmi ma také myšlienky zarmucujú. Celkovo mám občas dojem, že sme ako ľudia vychladli a nerozprávame sa o tom, čo je dôležité, a nevyhľadávame aktívne ľudí, ktorým treba pomoc (ba čo viac, niekedy nevieme, AKO pomôcť ani keď sa s takými náhodne stretneme). Dúfam, že sa to postupom času zmení k lepšiemu 🙂 A dúfam tiež, že tento článok naozaj pomôže.
      Ak chceš, zavítaj na novú doménu, http://www.timkablog.sk, pretože sem už neprispievam 🙂

      Like

Komentovať

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s